Prirodzené zvuky miznú; bzučanie hmyzu, piesne vtákov sú každú jar čoraz vzácnejšie. V posledných rokoch boli zvuky zvierat predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Krákanie vrán, bzučanie včiel, kvákanie žiab, spev veľrýb sú jazyky nabité významom. Čo tieto zvuky spôsobujú nášmu telu? Choreografka Jana Tereková ich skúma z umeleckého uhla pohľadu: prenikaním do materiality zvuku, vnímaním živej hmoty za náhlym výkrikom alebo meditatívnym kvákaním sa zvuky stávajú generátorom pohybových kvalít a foriem. Citlivé telá, prestúpené zvukovými vibraciami, posadnuté, sa nechali unášať a unášajú do podivného univerza, ktorý mätie pohľad. Môžu byť videné ako ľudia alebo neľudia, ako zvieratá, ako stroje alebo niečo medzi tým.

​

„Priviazané na kôl okamihu“ : takto Nietzsche opísal zvieratá na rozdiel od ľudí, uviaznuté vo večnej súčasnosti, bez pamäti alebo schopnosti predvídať budúcnosť.

​

Koncept a choreografia: Jana Tereková

Tanec a tvorba: Edita Antalová, Daniel Raček / Lukáš Zahy, Jana Tereková

Hudba: Stroon, Joseph Champagnon, Thomas Brinkmann

Kostýmy: Gabriela Čechová

 

Vytvorené 18. mája 2021 v priestoroch Múzea súčasného umenia Umelka, Bratislava

​

​

​

​