"Priviazané na kôl okamihu": takto Nietzsche opísal zvieratá na rozdiel od ľudí, uviaznuté vo večnej súčasnosti, bez pamäti alebo schopnosti predvídať budúcnosť.
Prirodzené zvuky miznú; bzučanie hmyzu, piesne vtákov sú každú jar čoraz vzácnejšie. V posledných rokoch boli zvuky zvierat predmetom intenzívneho vedeckého výskumu. Krákanie vrán, bzučanie včiel, kvákanie žiab, spev veľrýb sú jazyky nabité významom. Čo tieto zvuky spôsobujú nášmu telu? Choreografka Jana Tereková ich skúma z umeleckého uhla pohľadu: prenikaním do materiality zvuku, vnímaním živej hmoty za náhlym výkrikom alebo meditatívnym kvákaním sa zvuky stávajú generátorom pohybových kvalít a foriem. Citlivé telá, prestúpené zvukovými vibráciami, posadnuté, sa nechali unášať a unášajú do podivného univerza, ktorý mätie pohľad. Môžu byť videné ako ľudia alebo neľudia, ako zvieratá, ako stroje alebo niečo medzi tým.

​

Koncept a choreografia: Jana Tereková

Tanec a tvorba: Edita Antalová, Jana Tereková, Lukáš Zahy / Daniel Raček

Zvukový dizajn, hudba: Stroon, Joseph Champagnon

Kostýmy: Gabriela Čechová

Dramaturgická spolupráca: Jana Smokoňová

Umelecký koučing: Alice Chauchat