Zvieratá v zajatí, zbavené ich prirodzeného prostredia, majú tendenciu vyvinúť si opakujúce sa pohyby a abnormálne správanie: slony kývajúce hlavami, žirafy obsesívne olizujúc kovovú tyč, primáty idúc zľava doprava s presným počtom krokov po presnej trajektórii. Pozorovanie týchto zvierat by nám mohlo vytvoriť paralelu s opakujúcimi sa pohyblivými obrázkami, ktoré sú veľmi bežné a dnes populárne na sociálnych sieťach. Avšak tieto „GIFy“ vytvorené zvieratami v zajatí sú pred verejnosťou skôr skrývané, vyzerajú čudne a znepokojivo, až nepohodlne. Napriek tomu však aj naďalej pokračujeme v masívnom zaobchádzaní so zvieratami ako s predmetmi, ako s prostriedkami zisku.

​

Jana Tereková hľadá vo svojej novej tvorbe posadnuté, zvláštne, utrápené a znepokojujúce, odcudzené telá, ktoré sa dokážu okamžite zmeniť na pokojné, naťahujú čas, nerobia nič alebo príliš málo, vykonávajú rituály bez zjavného zmyslu, sú neefektívne a zbytočné.

Dielo možno vnímať ako ironickú a trpkú reakciu zoči-voči všeobecnej nečinnosti, ignorancii a arogancii. A ako oslava zbytočnosti a nudy, vytvorenie protiváhy svetu založeného na negótiu (na rozdiel od otia), posadnutého užitočnosťou a efektívnosťou, ktorá znížila prírodu a živé bytosti na spotrebný tovar.

​